Máje, tradícia ich stavania


Máje boli známe už aj v antike. Staroveké národy pred 1. májom pripevňovali na domy a hospodárske budovy stromčeky. Verili, že ich ochránia pred zlými duchmi a chorobami. Májová zeleň bola magickým prostriedkom, ktorý vyjadroval želanie, aby úroda mala silu a dobrý rast.

Máj je pôvodne mladý stromček, najčastejšie smrekový alebo brezový. Mal symbolický význam a bol výrazom boja prírodného mýtu boja zimy s jarou (vesnou), smrti so životom. Boli tiež symbolom plodnej sily prírody, ktorá sa na jar obnovovala. Preto bolo takmer u všetkých národov zvykom nosiť tieto stromčeky na začiatku jari, alebo leta, v slávnostnom sprievode do dediny. Počas sprievodu sa spievali starodávne piesne, ktoré ospevovali tvorivú silu prírody. Usporadúvali sa plesy a tancovačky na počesť víťazstva jari nad zimou.

Máje boli rozmanite ozdobované rôznymi pestrými stužkami, farebným papierom či vajíčkami. Často Máje obliekali do ženských šiat, alebo na ne vešali malé bábky.

Pôvodný význam stavania májov v Slovanskej kultúre, ktorým bola hojnosť, dostatok plodov a krmiva. Asi v 15. storočí stúpil do popredia nám teraz známejší význam. Stavanie Mája pred domy, v ktorých bolo dievča súce na vydaj. Tie stromčeky mali kmene očistené od kôry, ostala len malá koruna. Pripevnili k nej veniec ozdobený stuhami z krepového papiera. Niekde zavesili na vrcholec fľašu pálenky. Máje osadili do zeme a už na druhý deň pod nimi vyhrávala dychová hudba. Večer potom prepukla prvomájová veselica. Táto tradícia stavania Mája sa rozvinula v Nemecku, kde sa už od 13. storočia stavali pred domy bohatých mešťanov.

Máje sa nestavali len v predvečer 1. Mája, ale aj na Turíce a na Jána, kedy sa pálili jánske vatry.

V súčasnosti sa máje stavajú najmä spoločné – na námestiach dedín či miest. Spoločný máj tak symbolizuje zdravie pre všetky dievčatá a ženy obce a oslavuje zdravie a vitalitu nositeliek života. So stavaním májov sa dodnes spájajú aj následné zábavy – majálesy – ktoré sa uskutočnili po stavaní mája.

Máje sa však dodnes na niektorých miestach stavajú aj počas obradných slávností – ako je svadba, prvé sväté prijímanie, prijatie Ducha Svätého (birmovka) či primície (vysvätenie novokňaza) – umiestňujú sa priamo v kostole, pokiaľ to kapacita neumožňuje – stavajú sa pred vchodový portál. Pri týchto príležitostiach sa najčastejšie používajú mladé brezové stromčeky ozdobené tradičnými sviatočnými stuhami bielej a zlatej (žltej) farby.

Literatúra:

James George Frazer – Zlatá ratolest

Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska

Ottův slovník naučný 16. diel

http://diva.aktuality.sk/clanok/37430/stavanie-maja-oslava-nasej-krasy-a-zenskosti/

+ There are no comments

Add yours